Dobrovoľný hasičský zbor vo Veternej Porube

Malý oheň zahasíme čiapkou, no keď sa rozhorí, ostáva za ním škoda na majetku alebo na ľudských životoch...  www.veternaporuba.sk

 

 
Ohňová história Protipožiarny poriadok Požiare vo Veternej Porube
Prvé dobrovoľné hasičské zbory Domáci poriadok Zväz domácej ochrany
Zväz požiarnej ochrany 70-te roky 80-te roky
90-te roky    

Ohňová história
Nebolo im čo závidieť, pretože v každej dobe bolo potrebné postarať sa najskôr o svoje statky a rodinu. Dlho do noci pracovať na poli a vo chvíľach voľna starať sa o hasičskú výstroj a výzbroj. Tú síce netvorilo veľa techniky, ale i na to, čo mali, boli hrdí a vedeli s ňou zahasiť alebo aspoň ubrániť domy a humná od požiaru.
V lete roku 1822 sa ľudia vracali z práce na poliach, ustatí od slnečnej páľavy a ťažkej roboty. Biely hustý dym sa dvíhal k oblohe a z diaľky sa ozýval krik: „Ľudia, horí, horí.“ Obyvatelia dediny bežali na pomoc, na miesto odkiaľ počuť krik, každý aspoň s vedrom. Bol to veľký požiar, no v dedine nebola žiadna požiarna technika ani žiadni hasiči. Zhorelo, čo mohlo, ale ľudia boli radi, že nezačala horieť celá obec. Prešlo niekoľko rokov. Všetci tí, čo na vlastnej koži pocítili páľavu požiaru a aj tí, čo ho mali v pamäti, dávali veľký pozor, aby sa toto nešťastie neopakovalo. No stačila malá nepozornosť a červený kohút spieval znova. Leto v roku 1850 poznačilo celú obec Veterná Poruba. Nešťastie bolo veľké: zhorelo 45 obytných domov a k nim prislúchajúce hospodárske budovy. Zhorela i drevená zvonica, ktorej ozdobou boli zvony zo zničeného kostola vo Svätom Štefane. Domy pokryté dreveným šindľom a slamou boli ľahkým sústom pre nenásytný oheň. Humná spolovice naplnené senom a suché trámy striech o niekoľko hodín ľahli popolom.
Najčastejšou príčinou požiarov v tomto období bola nedbalá manipulácia s otvoreným ohniskom v obydlí pri varení, veľakrát to bol blesk alebo deti bez dozoru.
Jedným z opatrení, ktoré malo častým požiarom v dedinách a mestách s hustou zástavbou zabrániť, bolo nariadenie stavať domy z tehál alebo z kameňa. Hlavný župan z Liptovskej stolice v roku 1788 dokonca stavebníkom hrozil, že ak toto nariadenie neposlúchnu, budú sa musieť drevené domy asanovať.

Späť